Na začiatku celej myšlienky bola snaha mojej novej partnerky vybrať si pre pôrod najlepšiu nemocnicu na Slovensku. Pri jej návrhu ísť rodiť do Banskej Štiavnice som krútil nosom a videl samé prekážky - vzdialenosť dve hodiny autom od Bratislavy, v zime zasnežené cestné serpentíny v okolí alebo strach z prípadných prevozov do inej nemocnice, ak by nastali pri pôrode komplikácie s bábätkom alebo maminou. Tehotenstvo však prebiehalo bez komplikácií a po dlhšej diskusii som súhlasil. Nakoniec, prečo nie, prvé dva pôrody s bývalou manželkou som absolvoval v Bratislave na Antolskej, takže som zhruba tušil do čoho idem. Vlastne netušil, pretože som si ani nevedel predstaviť inú rolu otecka ako prizerajúceho sa diváka, resp. rodinného organizátora návštevných hodín. pokračovanie článku
Je to čosi vyše dvoch rokov, čo som prvý krát počul o Voloďovi Savčenkovi. Celé to začalo ako nevinná haluz jednej známej, čo mi napálila cdčko s amatérskou nahrávkou z Dní zdravia v Košiciach, kde niekto nahral jeho prednášku. CDčko som hodil do auta a dobre sa zasmial, že keď už naozaj nebudem mať nič lepšie na počúvanie, tak si to vypočujem. Mal som vtedy 105 kíl a myslel som, že žijem normálny život strednej triedy - robota, dom, deti, doktorát, kostol, auto, cigarety, alkohol, milenka, filmy a na nočnom stolíku Nietzscheho Tak riekol Zarathustra ako vrchol intelektuálneho úsilia. Dnes mám 87 kíl a vrcholom intelektuálneho úsilia je sebaovládanie, príprava na maratón a inšpirácia ľudí okolo mňa. Ale poďme po poriadku ako sa to všetko stalo. pokračovanie článku
Aktuálne som pracant, učiteľ, otec, polmaratónec, meditujúci, čítajúci.
