Zápisky tatinka alebo orgazmický pôrod v Banskej Štiavnici

Autor: Ivan Poliačik | 9.1.2012 o 9:01 | (upravené 9.1.2012 o 12:58) Karma článku: 12,96 | Prečítané:  4260x

Na začiatku celej myšlienky bola snaha mojej novej partnerky vybrať si pre pôrod najlepšiu nemocnicu na Slovensku. Pri jej návrhu ísť rodiť do Banskej Štiavnice som krútil nosom a videl samé prekážky - vzdialenosť dve hodiny autom od Bratislavy, v zime zasnežené cestné serpentíny v okolí alebo strach z prípadných prevozov do inej nemocnice, ak by nastali pri pôrode komplikácie s bábätkom alebo maminou. Tehotenstvo však prebiehalo bez komplikácií a po dlhšej diskusii som súhlasil. Nakoniec, prečo nie, prvé dva pôrody s bývalou manželkou som absolvoval v Bratislave na Antolskej, takže som zhruba tušil do čoho idem. Vlastne netušil, pretože som si ani nevedel predstaviť inú rolu otecka ako prizerajúceho sa diváka, resp. rodinného organizátora návštevných hodín.

Už prvé dojmy partnerky z návštevy pôrodnice boli pre mňa ako z iného sveta - vonné tyčinky primára pôrodnice v ordinácii, rozhovory tehuliek a práve porodivších mamičiek, možnosť zostať po pôrode s matkou a dieťaťom na izbe - toto musím vidieť na vlastné oči. Pri najbližšej kontrole som teda absolvoval návštevu primára, prehliadku pôrodnice a izieb a predpôrodnú prípravu rodičov.

Moje prvé dojmy z návštevy boli trošku protichodné. Zvyknutý na masové pôrodné oddelenie na Antolskej som bol prekvapený otvorenosťou oddelenia, takmer rodinným prístupom personálu, ale aj miniatúrnosťou celej pôrodnice, ktorá je vlastne sústredená okolo jednej tridsaťmetrovej chodby s ordináciami, izbami a pôrodnou sálou. Už pri vchode vás privíta veľký na stene maľovaný odkaz o realizovanej humanizácii pôrodného oddelenia v rámci projektu Baby friendly hospital s menami sponzorských firiem a podporujúcich rodín. Aj keď humanizácia prebehla asi vo všetkých slovenských pôrodniciach, v Štiavnici ju naozaj môžete vidieť na každom kroku.

Aby som však len nechválil, aj v tejto pôrodnici je cítiť extrémne podfinancovanie, ktoré je vidieť najmä na opotrebovanosti a ošuntelosti celého zariadenia, počnúc vyšúchanou chodbou, cez netesniace okná až po záchody a sprchy v prísnom slohu socialistického realizmu, ktoré súrne potrebujú rekonštrukciu.

Naspäť k pôrodu. Už na predpôrodnej príprave sa zúčastňovali aj ďalší oteckovia a vrchná sestra presne hovorila, čo máme ako oteckovia robiť pred, počas pôrodu a po pôrode. Už som začínal chápať, že tuná nebudem len divákom, ale aktívne spolupracujúcim oteckom so všetkým čo k tomu patrí počnúc cvičeniami pred pôrodom, cez asistenciu počas pôrodu, ale aj starostlivosť o novorodeniatko hneď od momentu narodenia.

Asi tri týždne pred termínom pôrodu sme dostali od známej tip na film Orgazmický pôrod od Debra Pascali-Bonaro (Orgasmic birth: The best-kept secret). Vo filme sú zdokumentované pôrody z iného uhla pohľadu ako ich poznáme z bežnej nemocničnej praxe - pôrodné bolesti v protiklade s prežívaním orgazmu, nalinkované nemocničné časové postupy v protiklade s prirodzeným priebehom pôrodu v domácom prostredí, epidurálna anestézia v protiklade s prirodzeným zvládaním bolesti, ale najmä mechanické nemocničné postupy v protiklade s obrovským emocionálnym nábojom prirodzeného pôrodu. Až po pozretí tohto filmu som si uvedomil, o čo som prišiel počas prvých dvoch pôrodov - o tie krásne a nenahraditeľné emócie, ktoré je možné zažiť len pri zrode nového človeka, nášho dieťaťa. Film je samozrejme idealizujúci, ale ukazuje nové chápanie pôrodu na konkrétnych príbehoch žien z rôznych vrstiev spoločnosti. Vedel som, že niečo podobné ako vo filme zrealizovať nebudem môcť, ale s partnerkou sme sa rozhodli, že sa aspoň pokúsime o čo najprirodzenejší pôrod v našich slovenských podmienkach.

Kontrakcie začali na druhý deň po Silvestri 2011 a aj keď som sa dovtedy bál najmä toho, či stihneme prísť do Banskej Štiavnice včas, vo víre diania sme sa stihli do pôrodnice nielen dopraviť, ale aj pobaliť a po ceste povybavovať pracovné záležitosti. Až keď sme prišli do pôrodnice, zistili sme, že kontrakcie sú ešte veľmi slabé a ide o takzvané predzvestné kontrakcie, pravé pôrodné kontrakcie ešte len mali prísť. Ubytovali sme sa teda v penzióne, dali si prechádzku a čaj v čajovni pod Klopačkou a čakali na vyšetrenie na ďalší deň. Ani na druhý deň vlastný pôrod ešte nezačal, partnerku však už prijali na oddelenie. Keďže boli všetky apartmány v pôrodnici obsadené, spala na izbe s ostatnými tehulkami-mamičkami a ja som sa vrátil do penziónu. Len poznamenám, že až dodatočne po rozhovore s majiteľom penziónu Nostalgia som zistil, že niektoré penzióny v Štiavnici, ponúkajú päťdesiatpercentné zľavy pre návštevníkov pôrodnice.

V noci som v penzióne dostal smsku, že kontrakcie sú veľmi silné, aby som ráno prišiel čím skôr, takže už o šiestej som znova sedel v kresle v pôrodnici a masíroval moju partnerku podobne ako som to videl vo filme orgazmický pôrod. Na počudovanie to naozaj pomáhalo a kontrakcie prebiehali podľa jej slov oveľa príjemnejšie. Po vyšetrení sa lekár rozhodol, že partnerka dostane infúziu oxytocínu, pretože pôrodné cesty už boli dostatočne otvorené. Sestrička ju pri pichaní infúzie ešte upozornila, že to, čo cíti teraz je ešte slabé oproti tomu, aké budú kontrakcie teraz po oxytocíne. Aké bolo prekvapenie všetkých, keď práve v tom momente začal vlastný pôrod a po troch silných potlačeniach vyšla na svet krásna dcérenka. Dcérenku po prestrihnutí šnúry síce odniesla sestrička umyť a obliecť do plienky, ale hneď potom nám ju priniesla naspäť a partnerka ju mohla držať v náručí ešte počas toho, ako ju lekár zašíval. Tie emócie sú naozaj krásne, držať dieťa hneď po pôrode vytvára pre rodičov neuveriteľné emocioálne puto.

V tomto momente však nastali komplikácie, pretože sa nedarilo zastaviť krvácanie. Pre podozrenie na prasknutie veľkého vnútorného varixu sa lekár rozhodol pre plnú anestézu a pokračovanie na operačnej sále. Partnerku teda uspali a urýchlene previezli na operačnú sálu a ja som ostal sám s dcérou. Počas operácie som posielal smsky všetkým známym a uvažoval o tom, ako je dobré, že sme rodili v nemocnici a nie doma, inak by asi vykrvácala. V krajinách, kde sú bežné domáce pôrody, napr. v Holandsku však majú riešenie aj pre takéto situácie - napr. je pri dome pripravená sanitka na okamžitý prevoz do nemocnice.

Po operácii bola partnerka na sledovacej izbe, kde sa aj zobudila, aj keď nemohla poriadne hýbať ani rukami kvôli infúziám a monitoru, priviezol som jej naše bábätko a priložil k prsníku, aj keď mlieko ešte nemala. Okamžite naskočilo emocionálne puto a dieťatko už s ňou zostalo takmer celý čas na izbe, kým som tam mohol byť ako otec aj ja. Celú noc som presedel na stoličke, aby som im umožnil byť spolu.

Keď už mohla na druhý deň opäť chodiť, uvoľnil sa konečne apartmán a tak sme mohli byť všetci traja na izbe spolu až do konca pobytu v nemocnici. Boli to naozaj krásne chvíle, kedy som ako otec prvý krát zažil aj prvé dni svojho dieťaťa, kedy sa rozkukáva, zažíva prvé hlty mlieka, prvé kúpanie, prvé kakanie, prvé prdíky a bolenie bruška. Toto odporúčam všetkým oteckom, tie pocity sú veľmi obohacujúce a konečne začínam chápať hĺbku emócií, ktoré prežívajú ženy so svojimi deťmi.

So Štiavnicou a pôrodnicou sme sa rozlúčili a odišli po čerstvo napadanom snehu do reálneho sveta, silné emócie však vo mne ostali a zmenili moje vnímanie pôrodu, materstva a otcovstva.

Chcem sa poďakovať primárovi MUDr. Špilovi a celému kolektívu pôrodnice za starostlivosť, emócie a zážitky, ktoré sme v Štiavnici mohli prežiť. Obrovským osobným nasadením, veľkou láskou k deťom a prístupom k matkám a otcom vytvorili aj v podmienkach slovenského zdravotníctva miesto, kde sa môžu všetci tešiť na príchod nového života. Ešte poznamenám, že aj keď som dovtedy vnímal štrajk lekárov skôr ako brzdu ozdravenia slovenského zdravotníctva, nočné rozhovory so sestrami mi umožnili preniknúť do ich emócií a beznádeje spôsobenej nízkymi platmi a najmä nemožnosťou zarobiť viac v rámci svojej špecializácie, či už v štátnych alebo súkromných nemocniciach.

Keď som potom doma zapol televízor a pozeral na vymaľované známe tváre celebrít, uvedomil som si, ako umelo vnímame hodnotu ľudí okolo seba cez výšku platu a úspech v spoločnosti. Pre mňa ostávajú celebritami lekári a sestry zo Štiavnice, ktorí dokážu aj vo veľmi skromných podmienkach odvádzať kvalitnú prácu, dennodenne prekonávať stres, rutinu a nedostatok a pritom umožňujú ľuďom prežívať naozaj krásne a jedinečné emócie.

Prajem všetkým budúcim oteckom a mamičkám, aby tiež mohli naplno prežiť pôrod svojho dieťaťa, ako som to prežil aj ja. Aj keď nebol úplne orgazmický, bol určite  prežitý naplno a naplnený hlbokým pocitom šťastia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?